|
|
|
Chorvátsko je krajinou tisícich
ostrovov. Okrem pobrežia Jadranského mora mu totiž patrí aj 1185
ostrovov, ostrovčekov a morských útesov. Väčšina z nich nie je obývaná
a ich panenská príroda sa stala rajom zvierat a vtákov. Každý
ostrov je iný a všetky skrývajú v sebe skutočné prírodné
poklady. Mnohé sa rokmi stali najlákavejšími letoviskami Európy.
| Názov: |
Chorvátska republika |
| Rozloha: |
pevniny - 56 691 km2, územného
mora - 31 067 km2
|
| Počet obyvateľov: |
4 800 000 |
| Úradný jazyk: |
chorvátčina |
| Hlavné mesto: |
Záhreb (vzdialenosť vzdušnou čiarou od
Bratislavy 276 km)
|
| Náboženstvo: |
kresťania, srbská ortodoxná cirkev,
moslimovia, ostatní
|
| Etnické zloženie: |
Chorváti, Srbi, Bosniaci, Slovinci, Maďari,
Taliani, ostatní
|
| Úradná mena: |
1 kuna (HRK) = 100 lipa |
Kurz (k 04.01.2008):
zdroj NBS |
1 HRK = 4,583 SKK |

| Zemepisná poloha: |
Chorvátsko sa rozprestiera od východných
okrajov Álp na severozápade a Panónskej nížiny na východe,
cez horský masív Dinara v strednej časti, po pobrežie
Jadranského mora na juhu. |
| Dĺžka pobrežia: |
5835 km - z toho 4057 km pobrežia ostrovov, skalných
útesov a hrebeňov. |
| Počet ostrovov,
skalných útesov a hrebeňov: |
|
1185. Najväčšími sú ostrovy Krk a Cres. Obývaných
ostrovov je 66. |
| Podnebie: |
Severné Chorvátsko má kontinentálne
podnebie, stredné Chorvátsko polohorské a horské podnebie a
pozdĺž jadranského pobrežia vládne stredomorské podnebie. |
| Peniaze: |
Kuna (1 kuna = 100 líp). V obehu sú kovové
mince v hodnote 1, 2, 5, 10, 20, 50 líp a 1, 2 a 5 kún a
bankovky v hodnote 5, 10, 20, 50, 100, 200, 500 a 1000 kún.
Valuty sa vymieňajú v bankách, zmenárňach, na poštách a
vo väčšine turistických kancelárií, v hoteloch, v
kempingoch, eurošeky možno vymeniť v bankách. Banky sú
otvorené od 7 do 19 hod., v sobotu do 13 hod. Banky s
pohotovostnou službou vo väčších mestách pracujú aj v
nedeľu. |
| Elektrina: |
220 V, 50 Hz |
| Voda: |
Voda z vodovodu je pitná vo všetkých častiach
Chorvátska. |
| Časové pásmo: |
GMT +1 hodina (v lete +2). |
| Sviatky a dni pracovného
voľna: |
|
1. január - Nový rok, 6. január - Traja králi,
Veľkonočné sviatky, 1. máj - Sviatok práce, 30. máj - Deň
štátnosti, 22. jún - Deň boja proti fašizmu, 5. august - Deň
vlasteneckej vďaky, 15. august - Nanebovzatie Panny Márie, 1.
november - Sviatok všetkých svätých, 25. a 26. december -
Vianočné sviatky. |
| Pracovná doba: |
Obchody sú otvorené od 8. do 20. hodiny celý
deň a v sobotu od 8. do 14. alebo 15. hodiny, mnohé obchody sú
otvorené do 22. hod. aj v nedeľu, najmä v lete, a menšia časť
vo väčších mestách aj od 0-24 hod. Verejné služby a
podniky majú pracovnú dobu pondelok až piatok od 8:30 do
16:30 hodiny. |
| Pošta a telekomunikácie: |
Pošty majú pracovnú dobu od 7. do 19.
hodiny, v sobotu do 13. hodiny, pošty s pohotovostnou službou
vo väčších mestách a pošty v turistických miestach v lete
pracujú do 22. hod. Poštové známky sa predávajú na poštách
a v stánkoch na predaj novín a tabaku. V telefónnych
automatoch sa používajú telefónne karty, ktoré možno kúpiť
na poštách, v stánkoch, v hoteloch, turistických osadách a
pod. |
| Užitočné telefónne čísla: |
Polícia 92, Požiarnici 93, Rýchla lekárska
pomoc 94, Oznamovacie centrum 985, Pomoc na ceste 987, Chorvátsky
autoklub (HAK) - informácie o stave na cestách 01 46 40 800, Všeobecné
informácie 981, Informácie pre turistov 0800 200 200. |
| Adresa veľvyslanectva: |
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky
Prilaz - Gjure Dežalića 10, ZAGREB
tel.: 003851/848 941, 44 |
| Národné parky: |
Brijuni, Kornati, Krka, Mljet, Paklenica, Plitvické
jazerá, Risnjak, a Severný Velebit. |
| Prírodné parky: |
Biokovo, Kopački rit, Lonjsko polje,
Medvednica, Papuk, Telašćica, Učka, Vranské jazero, Velebit,
Žumberak-Samoborské pohorie. |
| Kultúrne a historické
pamiatky zaradené do UNESCA: |
|
Palác cára Diokleciána v Splite, staré
jadro mesta Trogir, Eufraziová bazilika v meste Poreč a
Dubrovník - mesto založené v 13. storočí s najlepšie
zachovanými renesančnými vežami a hradbami. Existujú aj iné
historické a kultúrne pamiatky výnimočnej krásy, akými sú
amfiteáter v Pule, mestá Krk, Rab, Hvar - jedno z prvých
verejných divadiel v Európe sa nachádza v meste Hvar na
ostrove Hvar, predrománsky kostol Sv. Donatu v meste Zadar,
katedrála v Šibeniku a iné. Vo vnútrozemskej oblasti Chorvátska
sa nachádza približne 50 stredovekých hradov a zámkov. |
Kde jesť?
Okrem hotelov, ktoré ponúkajú pobyt na základe
polopenzie alebo plnej penzie, jestvujú reštaurácie, taverny,
pivnice, pizzerie, fast food reštaurácie, tradičné chorvátske
sladkosti môžete zjesť v cukrárňach a kaviarňach.
Čo jesť?
Okrem štandardnej európskej kuchyne sú veľmi
populárne špeciality pečené na rošte, dalmatínsky "pršut"
(údená a sušená šunka), slané sardinky, ovčí syr, „kulen“,
pikantné slavónske klobásky atď. Vo vnútrozemskej oblasti Chorvátska
najznámejšou gastronomickou špecialitou je morka s mlincami (špeciálny
druh cestoviny, podobné ako lokše). V prímorskej oblasti sa
samozrejme ponúkajú rybie špeciality, z ktorých sú najznámejšie
dalmatínske brodeto (rôzne druhy varených rýb ochutené špeciálnymi
druhmi korenín) a pašticáda (špeciálne pripravená mladá hovädzina
varená vo zvláštnych koreninách).
Čo piť?
Chorvátsko je známe vyberanými vínami, ktoré
sú výsledkom dlhoročnej tradície vinárstva v týchto končinách.
Na pobreží sú známe červené vína teran, merlot, kabernet, opolo,
plavac, dingač, postup a z bielych sú najznámejšie malvázia, pošip,
pinot, kujundžuša, muškát. V kontinentálnej časti Chorvátska sú
známe: rizling, graševina, burgundské, tramín. Z liehovín odporúčame:
slivovicu, bylinkovú pálenku "travaricu" a vínovicu "lozovaču".
K dezertným alkoholickým nápojom patrí prošek a maraschino.
|
|
|